|
Názory: Manažérske riadenie v zbore?
Posted on Čtvrtek, 04. září 2008 @ 22:35:49 CEST Vložil: Mainstream |
poslal Nepřihlášený Ale nech je vaša
reč:
áno - áno; nie - nie; lebo čo je nad to, je od zlého.
Mt 5,37
Keďže ani firma
v ktorej
pracujem sa nevyhla módnej vlne manažérskych školení,
mohol som niektoré z týchto kurzov absolvovať (12
dní), a urobiť si vlastný názor na
použitie získaných poznatkov v podnikovej praxi.
Účelom tohto článku nie je komplexne zhodnotiť danú
problematiku, ale skôr vyjadriť svoj názor na
prezentované poznatky, a ich prípadnú aplikáciu v cirkevnej praxi.
Tieto sú okrem iného založené
na vyhodnotení skúseností zo zborov, kde sa
tieto metódy využívajú.
To čo sme preberali
bolo
množstvo teórie, založenej najmä na poznatkoch z
psychológie, či už sa jednalo o testy alebo o rôzne
návody na riešenie modelových situácií.
Používa sa tu podobný model aký poznáme
z iných svetských náuk, napr. z matematiky:
definície, vzorce, predpoklady a závery. Pracuje
sa tu najmä so štatistickými údajmi získanými
na základe prieskumov (ako na vstupe do „systému“
tak aj pri ich vyhodnocovaní), čo vnáša do celého
systému značnú dávku subjektívnosti
(presné počítanie s nepresnými dátami...).
To je dané aj tým, že na to aby sme takto získané
údaje mohli spracovávať exaktnými matematickými
metódami, musíme pripustiť určité
zovšeobecnenie, kde sa zvyčajne jedná o zaradenia dát
do skupín (zaškatuľkovanie) a vyradenie málopočetných
dát, ktoré nie je možné do takto definovaných
skupín zaradiť.
Celý systém
školení je založený na teoretických
(spracovaných štatistických) poznatkoch z podnikovej
praxe, množstve testov (z rôznych psychologických
štúdií), vyhodnotení takto získaných
informácií, a následných doporučení
ako sa správať v modelových situáciách
(zvyčajne s cieľom presadenia vlastného názoru či
splnenia stanovených úloh). Teda na to, aby sme určitú
situáciu zvládli,
túto musíme správne vyhodnotiť, zvážiť
výber vhodnej metódy, a túto správnym
spôsobom aplikovať v danej situácii. Netreba snáď
ani hovoriť o veľkej dávke subjektívnosti a
schematičnosti, ktorá je takto vnášaná do
ľudského správania, a ktorá môže
v praktickej situácii vyznieť dosť umelo (a teda
nepresvedčivo a neúčinne).
Ak by som mal uvedené
školenia vyhodnotiť, niektoré (najmä praktické)
poznatky by som označil za zaujímavé, ale ako celok
musím tento systém odmietnuť. So zohľadnením
nižšie uvedených výhrad je ako zaujímavé
možné hodnotiť všeobecné poznatky z podnikovej
praxe, všeobecné charakteristiky ľudského správania
(asertivita, pasivita, agresivita, a tzv. manipulačné úrovne)
a ešte zopár praktických rád – najmä
tie, ktoré boli odpozorované priamo z praxe (bez
komplikovaného a pochybného odvádzania, ako tomu
bolo u väčšiny prezentovaných informácií).
V súvislosti so spomínanými všeobecnými
charakteristikami ľudského správania by som snáď
ešte doplnil normálne sa správajúceho
človeka, keďže prezentované podmienky asertivity
nepovažujem za prirodzené ani z hľadiska svetského
nieto ešte kresťanského.
Čo sa týka manipulácie,
tam uvedené školenia môžu pomôcť jasne
pomenovať manipulačné typy správania, avšak na
druhej strane často týmto nečistým metódam aj
učia, čo musí kresťan jasne a rázne odmietnuť. V
nasledujúcej časti by som chcel uviesť niektoré
zásadné výhrady k takto prezentovanému
systému získavania a vyhodnocovania informácií:
-
Kvalita vstupných
štatistických dát v spojení s už spomínanou subjektívnosťou,
na ktorej sú používané psychologické testy, návody na ich vyhodnotenie,
a tiež návody na riešenie modelových situácií založené.
-
Pochybná je aj
objektivita získavania informácií od účastníkov kurzov – väčšina ľudí
má tendenciu uviesť skôr to akí by chceli byť, než akí v skutočnosti
sú. Ponúkané možnosti odpovedí na otázky zďaleka nie vždy postačujú, a
často je potrebné vybrať možnosť, ktorá je skôr najmenšie zlo ako
správna odpoveď.
Tu
je
potrebné spomenúť aj tzv. priehľadnosť testov – je
pomerne jasné, ako ktorá odpoveď na otázku
ovplyvní výsledne hodnotenie (to je pomerne ľahko
zneužiteľné napr. pri vstupných pohovoroch pri
prijímaní zamestnancov do pracovného pomeru).
-
Na vyššie uvedené
body
naväzuje aplikácia takto získaných poznatkov v praxi, kde
absolvent takéhoto kurzu (najmä ak nemá za sebou niekoľkoročnú prax),
spoliehajúc sa na získané poznatky a svoj vlastný úsudok, často už
zle vyhodnotí situáciu, resp. použije nesprávny prístup resp. metódu.
Oveľa
vážnejším problémom môže byť zneužitie
takto získaných poznatkov (vo svete by sme ho mohli
nazvať etický problém), s cieľom účelovej
manipulácie druhých ľudí pri snahe o
dosiahnutie vlastných (firemných) cieľov resp.
obhajoby vlastnej osoby.
Tu
je
potrebné jasne zdôrazniť, že sa tu jedná o
tendenciu osvojiť si nástroje na ovládanie iných
ľudí, pričom skôr by sme sa mali sústrediť
na zmenu seba samého (v kresťanstve na obraz Boží)
v zmysle hodnôt, ktoré vyznávame. Božie
slovo v tomto prípade hovorí úplne jasne, kde
jeho cieľom je záchrana hriešneho človeka. Ak sa však
človek nezakorenený vo viere pokúša o využitie
týchto svetských metód, sám sa úmyselne
vystavuje pokušeniu, ktoré pri obhajobe používania
týchto metód vedie ku kompromisom na strane výkladu
Slova Božieho.
V snahe o rýchle dosiahnutie cieľa sa dôraz
presúva z cieľov večných na časné, adekvátne
sa používa čoraz viac metód zo sveta (hoci aj
nečistých, či už z hľadiska etiky alebo Biblie), s už iba
okrajovým dôrazom na Slovo Božie (ktoré slúži
akurát na odôvodnenie údajnej „vhodnosti“
používaných svetských metód v cirkvi).
Tu snáď ani netreba hovoriť o tom, že to je cesta, ktorá
do Božieho kráľovstva určite nevedie. Výsledkom môže
byť iba ak oklamaný človek, formálne kresťanstvo, a
skôr či neskôr odpadnutie od viery (popretie Božej
pravdy). Na druhej strane si dovolím tvrdiť, že kto verí
Slovu Božiemu manažérske metódy (a iné
psychologické poznatky a systémy) nepotrebuje.
-
Snahou
lektorov,
tak ako sa to propaguje aj na školení je “zaviesť procesy do
správania ľudí“, čo pokladám za nebezpečné najmä z hľadiska straty
autenticity (spontánnosti, otvorenosti, priameho vyjadrovania) človeka,
a tiež z hľadiska pretvárky, ku ktorej sú podľa môjho názoru
účastníci týchto kurzov vedení.
Takýto
prístup považujem za zvlášť nebezpečný,
keďže uvedomenie si miery preberania cudzích názorov
(od iných ľudí resp. naučených poznatkov) do
vlastného správania môže byť problematické.
Práve uvedomenie si (a skúmanie) motívov
vlastného správania, t.j. nerozhodovať sa
subjektívne alebo podľa všeobecnej mienky (ľudí zo
sveta), je dôležitým aspektom duchovného rastu
v kresťanskej cirkvi.
-
Ak posudzujeme
psychológiu či už priamo alebo cez jej aplikácie (manažérske metódy,
marketing, atď.) z hľadiska veriaceho človeka, musíme konštatovať, že
sa jedná o typickú svetskú náuku – o ľuďoch a pre ľudí.
Dáta sú zozbierané formou prieskumov, vyhodnotené štatistickými
metódami, a teda poukazujú a reagujú (často nie práve vybranými
metódami, viď. niektoré reklamy) na typické ľudské správanie.
Kresťanské
náboženstvo môžeme nazvať náukou o Bohu pre
ľudí, kde to veľmi jasne vyjadrujú slová
nášho Pána Ježiša Krista z Jána 14,6 „Ja
som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len
nie skrze mňa.“ V Biblii nájdeme veľa jasných
varovaní aby sme nežili podľa toho sveta, resp. sa
nepridŕžali akýchkoľvek svetských náuk. Ešte
horšie môže vyznieť snaha spojiť Božie slovo so svetskými
náukami, čo je však bohužiaľ prípad mnohých
štúdií a hnutí, ktorých autori resp.
predstavitelia sa takto chcú „priblížiť ľuďom zo
sveta“.
Výsledok je zvyčajne opačný: zriedené
(neúčinné) evanjelium, a priblíženie sa cirkvi
svetu.
V tejto
súvislosti
je potrebné spomenúť aj citát z Nového
zákona, kde Pán Ježiš Kristus hovorí: ale
do života vedie tesná brána a úzka cesta, a
málo je tých, ktorí ju nachádzajú
(Mt 7,14). Ak urobíme všeobecný prieskum
ľudského správania logicky dospejeme k štandardnému
modelu správania väčšiny ľudskej populácie. Tu
si môžeme položiť otázku či Enoch, Noach, Jozef
alebo Daniel sa správali vo svojej dobe podobným
spôsobom ako väčšina vtedajšej populácie –
vieme, že tomu tak nebolo. Ak teda kresťania, ktorí uznávajú
iné hodnoty ako ľudia zo sveta, a ich cieľom je
pripodobniť sa životu, ktorý žil Pán Ježiš
Kristus, začnú preberať tieto metódy a modely
správania ľudí zo sveta, niet pochybností
o tom, že sa takto postupne ale isto priblížia svetu –
jeho spôsobom a systému „hodnôt“.
Nikto nemôže
slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného
bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného
sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť
Bohu aj mamone*. Mt 6,24
(* v tomto prípade
svetu a jeho myšlienkovým pochodom)
Ako kresťania máme
možnosť zvestovať evanjelium spôsobom nášho života
(v čistote a posvätení), hodnotami ktoré
vyznávame, a ich jasným prezentovaním
v rôznych životných situáciách, kde
sa jasne ukazuje oddelenie cirkvi Kristovej od sveta, ktorá
iba tak môže byť soľou a svetlom pre tento svet. Tak
zároveň ponúka alternatívu k pominuteľným
hodnotám sveta, akými sú peniaze, materiálne
statky, osobná sláva, uznanie, atď.
Ak si však cirkev
v snahe
priblížiť sa ľuďom začne osvojovať prostriedky tohto
sveta, vystavuje sa nebezpečenstvu infiltrácie týchto
svetských metód do cirkvi, čo môže
- spomaliť ak nie zastaviť duchovný rast členov zboru
- spôsobiť, že cirkev prestane byť pre hľadajúcich zaujímavá,
lebo
je až príliš podobná tomu, čo títo ľudia zo sveta už poznajú (a
odmietajú)
Jednou z tém, ktoré
sa na manažérskych školeniach učia, sú okrem iného,
aj techniky predchádzania konfliktom a dosahovania konsenzu.
Tak ako v matematike si svoje vedomosti preverujeme na rôznych
úlohách, aj v prípade snahy o „efektívne
riadenie vzťahov s ľuďmi“ si človek, ktorý sa týchto
školení zúčastní preveruje svoje schopnosti na
tom, ako efektívne zvláda riešenie rôznych
situácii v komunikácii s inými ľuďmi.
Ak však
vyššie (v bode 3) sa jednalo o výstrahu pred snahou
ovládať iných ľudí (a nie pracovať skôr
na sebe v zmysle plnenia Božieho zámeru), tu je potrebné
upozorniť na zmenu správania samotného človeka,
ktorý tieto metódy využíva. Jedná sa
tu najmä o uprednostnenie formy pred obsahom, sústredenie
sa na (často aj povrchné) budovanie vzťahov s ľuďmi, o
tendenciu byť obľúbený a úspešný, a
teda v konečnom dôsledku viac o snahu páčiť sa ľuďom
ako Bohu.
V snahe vyhnúť sa
možnému konfliktu má totiž veľa ľudí (aj bez
manažérskych školení) tendenciu uhnúť od
témy, aby nevznikol konflikt (stret rozličných
názorov). Ak sa takýmto metódam predchádzania
konfliktu cieľavedome učíme, často si v praxi ani nemusíme
uvedomiť, že namiesto prezentovania zásadového
postoja v niektorých otázkach sa týmto radšej
vyhneme, ako by sme jasne (a zrozumiteľne) prezentovali náš
názor.
Práve prezentovaním zásadného
postoja v dôležitých otázkach, aj za cenu
straty svetskej popularity resp. vzťahov s ľuďmi zo sveta
ukazujeme, aké hodnoty vyznávame a komu patríme.
Majstre, vieme, že
si
pravdivý a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na
osobu človeka, ale pravdivo učíš ceste Božej. Mk
12,14
Poznámka: Určite
je vhodné (podľa možností) viesť komunikáciu
v konštruktívnej atmosfére, kde je podľa môjho
názoru však dôležitejší Boží pokoj,
trpezlivosť a úprimnosť, pri zachovávaní Slova
Božieho v srdci, než používanie naučených,
formálnych a schematických metód zo sveta.
Samozrejme táto
téma tiež nie je čierno-biela, ale častejšie tu môžeme
hovoriť o relativizme – veľmi bežnom jave v dnešnej
dobe, ktorý, okrem iného, priamo vplýva na krízu
hodnôt v spoločnosti.
Zatiaľ čo vo firme (napr. vo vzťahu
predajca-zákazník) môže byť konsenzus
zúčastnených strán prínosom (ale aj
nemusí), Slovo Božie k nám aj dnes hovorí
jasnou rečou, a akýkoľvek relativizmus (často sa jedná
o jeho zľahčovanie resp. už spomínané násilné
spájanie so svetskými náukami) je potrebné
jasne odmietnuť.
Ako odstrašujúci
príklad „návodu na (ne)riešenie konfliktov“ a
relativizácie významu Slova Božieho pripájam
citát z knihy Ricka Warrena „Život s jasným cieľom“,
kde autor píše: „Spor je obyčajne znakom toho, že naša
pozornosť sa presunula na menej dôležité záležitosti,
ktoré Biblia nazýva sporné otázky.“
Toto snáď nemá zmysel ani komentovať, ale aspoň
jedna pripomienka: V období reformácie, keď Dr. Martin
Luther pribil na dvere chrámu 95 téz to boli tie
najdôležitejšie otázky – jednalo sa o návrat
k Božiemu slovu. (7) V Novej zmluve nájdeme veľa situácii,
kde sa Pán Ježiš dostal do sporu so zákonníkmi
a farizejmi, a kde taktiež nie je možné hovoriť o tom, že
by sa jednalo o „menej dôležité otázky“.
Často sa tu práve jednalo o prekrúcanie Slova Božieho
resp. o jeho ľudské podanie.
Neťahajte cudzie
jarmo
s neveriacimi, lebo čo má spravodlivosť spoločné s
neprávosťou? Alebo aké je spoločenstvo svetla s
tmou? Aká zhoda medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký
podiel veriaceho s neveriacim? Aké spojenie medzi chrámom
a modlami? 2K 14,16
V tejto súvislosti
je ešte vhodné spomenúť tzv. zmluvu o jednote zboru,
ktorú podpisujú členovia zboru Saddleback California
Church. Takýto prístup je v rozpore s kresťanstvom,
pretože povrchná jednota zboru za každú cenu
(zaručená zmluvou) nemôže byť nadradená
vernosti Bohu a pravde Božieho slova. Naopak, práve ak
členovia zboru zostávajú verní Pánovi a
jeho slovu, vtedy aj cirkevný zbor a jeho členovia môžu
rásť vo viere, a byť príkladom aj pre ďalších
ľudí. Prístup aký sa používa v uvedenom
zbore však iba potvrdzuje to, že sa tu opäť jedná o
spoliehanie sa na svetské metódy (záruky), a nie
na moc Ducha Svätého a na Božie vedenie.
Široká
cesta v zbore?
O to viac som
spozornel, keď sa na kresťanských stránkach začali
ako huby po daždi objavovať manažérske príručky,
ako viesť a budovať úspešne zbory (t.j. také, kde
počet členov stále rastie), kurzy Alfa, Omega, metodiky ako
postupovať pri evanjelizácii, vrátane návodov
ako vystupovať v rôznych situáciách, ktoré
sú často rozpracované až do úrovne
neverbálnych prejavov (mimika tváre, postoj, pohyb rúk,
atď.). Jednou z typických čŕt tohto systému
správania je neustále propagovaná
bezkonfliktnosť a ústretové správanie
v každej situácii. Vzhľadom k podnikovej praxi
u nás vo firme ma tento typ správania dosť
prekvapuje, keďže už pri riešení bežných
pracovných problémov je pomerne často potrebné
riešiť konfliktné situácie.
Cieľom evanjelizácie
je záchrana hriešneho človeka, a to je určite
jedna z najťažších úloh. Jedná sa o
najhlbšiu možnú zmenu života (zomrieť pre starý
spôsob života a začať nový), čo si vyžaduje
pokánie a odovzdanie života Pánovi Ježišovi (nežijem
viac ja, ale žije vo mne Kristus). Boží služobníci, ktorí hlásali Slovo
Božie v plnosti a v každej
situácii, tieto konflikty jasne vnímali - či už to
boli proroci, učeníci alebo samotný Pán Ježiš
Kristus. Ak teraz moderní kazatelia nie sú pre Slovo
Božie prenasledovaní (ale naopak svetom obľúbení
a uznávaní) sú tu len 3. možnosti:
- novodobí evanjelizátori sú šikovnejší ...
- publikum – ľudia zo sveta sú uvedomelejší ...
- zvesť slova Božieho sa upravuje tak, aby takto zvestované
slovo
bolo príjemnejšie na počúvanie (ale zároveň menej účinné
pre záchranu hriešneho človeka)
A aká je
pravdepodobná odpoveď – keď vylúčime prvú a
druhú možnosť, ostáva nám už len tá
posledná...
Keby ste boli zo
sveta,
svet by miloval, čo je jeho; ale že nie ste zo sveta, lež ja som
si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.
(Jan 15:19).
Ak hovoríme o
aplikácii manažérskeho riadenia v zbore, nemáme
tu na mysli len jeho využitie pri riešení praktických
otázok fungovania zboru.
Ako problematické sa javí
využívanie poznatkov psychológie pri zvestovaní
Slova Božieho, kde v snahe sa priblížiť očakávaniam
publika sa často zvestuje viac poznatkov zo sveta ako z
Biblie. To potvrdzuje aj citát G. A. Pritcharda, ktorý
vo svojej štúdii hodnotí vplyv využívania
psychológie v zbore Willow
Creek ako
smrteľne nebezpečný:
„Iróniou je, že
zatiaľ čo Bill Hybels evanjelizuje ľudí zo sveta ku
kresťanstvu, zároveň „evanjelizuje“ kresťanov späť
ku svetu. Zatiaľ čo 10% nových návštevníkov
(ako neveriaci Harry z knihy Lee Strobela) sa posúva bližšie
ku kresťanstvu, 90% kresťanov v zbore sa posúva viac k
psychológii a svetu.“ (1)
Tento ľud ctí
ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa;
Darmo ma však
uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako
učeniam (Božím). Matúš 15, 8-9
Tímová
práca (pri evanjelizácii)?
Druhým aspektom
využitia manažérskych metód v zbore je aplikácia
projektového riadenia (skupiniek), ktoré vo firemnom
prostredí slúžia na výmenu a vyhodnotenie
informácií zo všetkých útvarov vo firme,
s cieľom prijatia čo najlepšieho rozhodnutia a následného
získania konkurenčnej výhody. Podstatou projektového
riadenia je, že všetci členovia tímu sú si rovní,
pričom riadením priebehu stretnutia projektového tímu
je poverený vodca facilitátor,
ktorý sa však vyjadruje len k spôsobu komunikácie,
nie k obsahu.
Nie je mi jasné ako je možné o tomto
spôsobe práce hovoriť v cirkvi, keďže Slovo Božie
nám jasne hovorí o učiteľoch, ktorí vyučujú
Slovo Božie nie o moderátoroch, ktorí podporujú
komunikáciu v skupinke, a sumarizujú jej závery!!!
Hovoríme o učeníkoch, a o Učiteľovi! Slovo
Božie nám bolo dané, a my sa máme podriadiť
jeho autorite, nie špekulovať ako si presadiť svoje názory
(zážitky, skúsenosti a poznatky – často ľudí
bez Boha na svete) v cirkvi!
Aby nevznikli nejasnosti ohľadom pojmu
„skupinka“, uvedené výhrady sa netýkajú
skupiniek fungujúcich na biblických princípoch.
Ty teda, syn
môj,
posilňuj sa milosťou, ktorá je v Kristovi Ježišovi. A čo
si počul odo mňa pred mnohými svedkami, zveruj to
spoľahlivým ľuďom, ktorí budú schopní
vyučovať aj iných. 2. Tim 2,1-2
V tejto súvislosti
je vhodné spomenúť citát z filmu na podporu
projektového riadenia, kde bolo konštatované, že
zatiaľ čo človek nemôže byť dokonalý, tak tím
áno. Toto tvrdenie zrejme hovorí o tom, čo podľa
ľudí zo sveta je (momentálne) dokonalé.
Následne bolo vysvetlené, že ak vo firme vytvoríme
vhodný tím – nielen na základe rôznych
profesií, ale aj na základe osobných profilov
(stratég, taktik, tímový hráč,
dokončovač, atď.), tak môžeme vytvoriť dokonalý
tím, ktorý sa navzájom dopĺňa. Samozrejme na
definovanie týchto osobných profilov nám opäť
pomôžu psychologické testy.
K tomu mám dve
pripomienky – ako veriaci ľudia vieme, že dokonalý je
iba Pán Boh, ale ľudia zo sveta to zrejme vidia ináč.
Z praxe vieme, že ako človek ani skupina ľudí, nie
je zárukou správneho konania správnych vecí.
Často práve v skupine ľudí dochádza k ústupom
zo zásadového postoja (v snahe priveľmi sa nelíšiť,
resp. udržať povrchnú jednotu), čo napr. v oblasti morálky
môže mať neblahé následky. V Biblii sa na
viacerých miestach môžeme naopak dočítať o
tom, ako osamotení Boží služobníci –
proroci, napomínali či už farizejov, zákonníkov
alebo celé mestá a národy o tom, že ich skutky
sú zlé.
Druhá pripomienka
sa týka cirkvi, a prípadnej aplikácie týchto
poznatkov. Pán Ježiš nám v evanjeliu podľa Marka v
12. kapitole hovorí o dvoch veľkých prikázaniach:
- Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho
Boha,
z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily.
- Milovať budeš blížneho ako seba samého.
Ak zbor používa
svetské metódy vo svojej práci, tak sa vystavuje
riziku, že dospeje aj k podobným výsledkom. To v
tomto prípade, môže byť zameranie sa na vzťahy v
tíme, ale bez toho aby tam bola prítomná v
prvom rade láska k Bohu a Jeho Slovu, a to znamená,
okrem iného, láska k pravde, spravodlivosti a
čestnosti. V liste Galatským nás apoštol Pavol
jasne upozorňuje na to, že čo sejeme to budeme aj žať:
Nemýľte sa! Boh
sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať!
Pretože kto rozsieva svojmu telu, z tela bude žať skazu; kto
rozsieva Duchu, z Ducha bude žať večný život. G 6, 7-8
ystém hodnôt
sveta je totiž relatívny (pominuteľný), čo znamená,
že hodnoty odvodené z určitého systému hodnôt
spoločnosti sa menia spolu s vývojom spoločnosti. Z
nedávnych čias poznáme ešte výrok Karola Marxa
(4): „Z pohľadu
dialektickej filozofie nič nie je ustanovené na večné
časy, nič nie je absolútne alebo sväté.“
Naproti tomu hodnoty, ktoré vyznávame v cirkvi sú
hodnoty absolútne, dané Bohom pre ľudí,
a teda nie sú závislé na prípadnom úpadku
hodnôt spoločnosti. Iba vtedy, ak sa cirkev drží
Božích hodnôt, môže byť soľou a svetlom pre
tento svet, vtedy môže efektívne plniť svoje
poslanie, ktoré jej bolo dané.
Soľ je dobrá,
ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju osolíme?
Ani do zeme, ani do hnoja sa nehodí, ale ju vyhodia. Kto má
uši na počúvanie, nech počuje! Lk 14, 34-35
Tu je vhodné
spomenúť jeden citát zo manažérskych školení,
ktorý hovorí, že je potrebné sa zamerať
viac na ciele tímu, než na to, aby sme boli tímom.
Táto veta jasne poukazuje na to, že zamerať sa na „dobré
vzťahy“ v tíme môže byť veľmi ľahké, keď
o „nič nejde“. V podnikovej praxi sa tu myslí na to,
aby projektový tím dosiahol (zvyčajne krátkodobý)
cieľ v stanovenom čase. V cirkvi sa naviac v tomto prípade,
ako už bolo spomínané vyššie, môže jednať o
relativizáciu absolútnych hodnôt, čo je
pre cirkev veľmi nebezpečné. Nech máme bázeň
pred Pánom Bohom nekonať takéto veci, a nech sme
ďaleko od prístupu, kde sa uprednostňuje budovanie
vzťahov medzi ľuďmi, na úkor Božej pravdy a zvestovania
Slova Božieho v plnosti (kde sa hovorí ako o radostnej
zvesti, tak aj o Božom súde).
Ako pri každej
činnosti v evanjelizácii, aj pri snahe o „budovanie
vzťahov“ si je potrebné uvedomiť, že Ježiš je ten,
ktorý spája. Akékoľvek ľudské
spájanie sa bez Ježiša Krista, hoci sa jeho meno aj často
spomína, nikdy nevybuduje cirkev Božiu. Každému
kresťanovi je jasný výklad nasledujúcich
textov, ktoré dokumentujú, že vzťahy nemôžu
byť na prvom mieste, a že naopak, kde je Boh tam sú aj
krásne vzťahy:
Kto prichádza ku
mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i
bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi
byť učeníkom. Luk 14,26
Oznámili Mu
teda: Matka a bratia Ti stoja vonku a chcú Ťa vidieť. On im
však odpovedal: Matkou a bratmi sú mi tí, čo počúvajú
slovo Božie a zachovávajú ho. Luk 8, 20-21
Preto som vám
hovoril, že nikto nemôže prísť ku mne, len ak by mu
to dal Otec. J 6, 65
Výsledkom
uprednostnenia „budovania vzťahov“ na úkor pravdivého
zvestovania Slova Božieho môže byť iba oklamaný
človek, ktorý nepočul plnú zvesť evanjelia, a ktorý
môže ľahko získať pocit klamného uspokojenia
so sebou samým, s tým, že nie je už potrebné
vyvinúť ďalšie mimoriadne úsilie s cieľom splnenia
Božích nárokov na človeka - kresťan iba podľa
mena.
Pred Bohom a pred
Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých a
mŕtvych, zaväzujem ťa na Jeho zjavenie a kráľovstvo:
zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod, presviedčaj,
karhaj, napomínaj so všetkou trpezlivosťou a poučovaním.
Lebo príde čas, keď (ľudia) neznesú zdravé
učenie, ale pretože chcú počúvať len to, čo sa im
páči, budú si podľa svojich žiadostí zháňať
učiteľov, odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k
bájkam. 2. Tim 4,1-4
Aj to už je
možné
...
Nedávno som sa na
internetových stránkach jednej známej cirkevnej
inštitúcie stretol s psychologickými testami pre
prípadných spolupracovníkov. V zboroch Willow
Creek (Bill Hybels) a tiež v zbore
Saddleback California Church
(Rick Warren) sa zas propagujú testy pre hľadajúcich
(6), aby bolo možné
- lepšie reagovať na ich okamžité potreby (felt-need – cez ktoré majú byť títo ľudia pritiahnutí
do cirkvi),
- zistiť osobné profily členov zboru, čo vraj zaručuje ich
optimálne zaradenie (využitie) v zborovej práci
Výsledkom je však
skôr pravý opak kresťanstva – sústredenie sa
na časné, pominuteľné veci (uznanie, sláva)
namiesto sústredenia sa na večnosť, a dôraz na
sebauspokojenie a sebaúctu namiesto pokory a
odovzdania svojho života Pánovi Ježišovi Kristovi.
„Slávu od ľudí
neprijímam, ale vás som poznal, že nieto vo vás
lásky k Bohu. Prišiel som v mene svojho Otca, a neprijímate
ma; keby prišiel iný vo vlastnom mene, prijali by ste ho. Ako
môžete veriť, keď sa navzájom oslavujete a nehľadáte
slávu, ktorá je od samého Boha?“ J 5,41-44
„... Kto chce ísť
za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a
nasleduje ma.“ Mk 8,34
Toto však už nie je
možné nazvať ináč ako zvrhlosť, keď pre službu na
Božej vinici nie je potrebné (resp. nepostačuje) vnútorné
povolanie od Boha a odhodlanie slúžiť Bohu, ale
preverenie podľa svetských náuk (podľa svetom
definovaných pravidiel týkajúcich sa hľadania
konsensu a tímovej spolupráce). Rovnako testy pre
hľadajúcich nemôžu viesť k ničomu inému ako k
snahe vyjsť v ústrety týmto ľuďom, a to na úkor
jasného a priameho zvestovania Slova Božieho (viď. vyššie
uvedená poznámka o využívaní psychológie
v zbore Willow Creek, ktorá sa týka aj tzv.
watered-down
messages, kázni, kde sa Slovo Božie
účelovo riedi a upravuje s cieľom priblíženia sa
publiku).
Nech nás náš Pán Ježiš Kristus
ochraňuje od používania týchto svetských metód
v zbore, kde sa kazatelia vyberajú podľa psychologických
testov a potreby hľadajúcich určujú podobným
spôsobom.
„Potom ich začal
poučovať, že Syn človeka musí mnoho trpieť a zavrhnutý
byť staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí
byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych. A povedal to
celkom otvorene. Vtedy vzal Ho Peter nabok a začal Ho odhovárať.
Ale On sa obrátil a vidiac svojich učeníkov,
pokarhal Petra a povedal mu: Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš
na veci Božie, ale na ľudské! Mk 8:31-33
Podobnosť
firmy a
zboru?
Vo viacerých nielen
zahraničných ale aj slovenských médiach sa
vyskytujú snahy preukázať podobnosť cirkvi a iných
svetských inštitúcií, napr. komerčnej firmy.
Nechcem túto tému nejako podrobne rozoberať, ale ako
som už naznačil vyššie (pri aplikácii tímovej
práce) nepovažujem toto prirovnanie za vhodné.
Zásadným argumentom je to, že cirkev Kristova je vo
svete, ale nežije podľa sveta. Cirkev rastie ak členovia zboru
žijú podľa Božieho slova, v čistote a posvätení.
Vo firme hovoríme iba o použití už spomínaných
svetských metód, ktoré zvyčajne postačujú
na plnenie cieľov v krátkom časovom období (dni,
maximálne niekoľko rokov).
Poznámka: Ak
hovorím o raste cirkvi, nemám na mysli iba početný
rast jej členov, čo je často jediný ukazovateľ úspešnosti
tzv. marketingovo-orientovaných zborov.
Firma pracuje na
komerčnom
princípe, jej hlavným cieľom je vytvoriť zisk, a za
týmto cieľom sú vo firme definované zdroje a
metódy (výrobné a administratívne
procesy), ktoré slúžia na dosiahnutie týchto
cieľov. Jedná sa o zdroje finančné (napr. peniaze),
materiálne (napr. stroje), a tiež o zdroje ľudské.
Vzťah zamestnanec-zamestnávateľ je na báze vzájomnej
výhodnosti na komerčnom princípe. Už len využitie
tejto – vo firme bežnej – terminológie je však v zbore
nemysliteľné.
Vy si však nedajte
hovoriť: Majster! lebo jeden je váš Majster a vy všetci ste
bratia. A nikomu na zemi nehovorte: Otec! lebo jeden je váš
Otec, ten nebeský; a nedávajte si hovoriť: Vodcovia!
lebo jeden je váš Vodca, Kristus. A kto z vás je
najväčší, nech vám je služobníkom. Kto
sa povýši, bude ponížený, a kto sa poníži,
bude povýšený. Mt 23,8-11
Podľa Augsburského
vyznania viery z roku 1530 je cirkev zhromaždením všetkých
veriacich, kde sa evanjelium čistotne káže a
velebné sviatosti sa prisluhujú podľa evanjelia.
Veriaci kresťan túži po čítaní a prijímaní
Slova Božieho a po spoločenstve s inými kresťanmi. Tam
nie je potrebné aplikovať nejakú inú formu
svetskej motivácie resp. pravidlá tímovej práce,
aby sa títo ľudia zišli a spoločne pracovali na Božej
Vinici. Apoštol Pavol povzbudzoval k práci na Božom diele, a
poukazoval na to, že každý niečo koná, ale v
konečnom dôsledku Boh dáva vzrast. To znamená,
že títo pracovníci vedia pre koho pracujú, a
prečo to robia. To potvrdzuje aj podobenstvo o rozsievačovi,
ale s tým, že je potrebné dobre zvážiť čo
rozsievame – či je to Slovo od Boha alebo od ľudí.
Zaujímavé je
aj porovnanie toho, čo motivuje ľudí zo sveta a pravidiel
Božieho kráľovstva, tak ako ich opísal Pán
Ježiš v podobenstve o robotníkoch na vinici. Tu sa môžeme
dočítať o tom, že Pán najal do práce prvých
robotníkov ráno, druhých poobede a tretiu
skupinu až o piatej hodine večer, takže pracovali iba hodinu. Z
nižšie uvedeného textu z evanjelia podľa Matúša
jasne vyplýva rozdiel medzi systémom hodnôt
ľudí zo sveta a veriacich kresťanov, ktorý
zásadným spôsobom určuje ich motiváciu
k práci na Božej vinici:
Keď sa zvečerilo,
povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov
a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých.
Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a
dostali po denári. Keď prišli prví, mysleli si, že
dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. A keď
dostali, reptali proti hospodárovi: Títo poslední
pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí
sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. On však
odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či
si sa nezjednal so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď!
Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. Či
nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či
zazeráš na mňa preto, že som dobrý? Tak budú
poslední prvými a prví poslednými, [lebo
mnoho je povolaných, ale málo vyvolených]. Mt
20, 8-16
A čo je teda odmenou
za
prácu na Božej vinici? Pán Ježiš v závere
podobenstva o bohatom mládencovi odpovedá na Petrove
vyznanie „Ajhľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme Ťa!”
v
evanjeliu podľa Marka takto:
Niet nikoho, kto
opustil dom alebo bratov alebo sestry, alebo matku alebo otca alebo
deti, alebo pole pre mňa a pre evanjelium, žeby nedostal sto razy
toľko: teraz v tomto veku - keď aj s prenasledovaním - domy
a bratov a sestry a matky a deti a pole, v budúcom veku však
večný život. Mnohí prví budú poslední
a poslední prví. Mk 10, 28-31
Takáto cirkev je
potom, tak ako to povedal jeden brat z Čiech, pôrodnicou
ďalších kresťanov, teda privádza ďalších
ľudí k Bohu. Neverím, že akékoľvek spojenie
ľudí na základe svetských metód, môže
takéto spoločenstvo nahradiť, pretože mu chýba to
podstatné – požehnanie Ducha Svätého.
Môžeme tu snáď
hovoriť iba
o napodobenine, ktorú veľmi výstižne
nazval pastor David Wilkerson vo svojej
kázni „Proč svět nenávidí
křesťany“ falošným obrátením
(5):
- - - začiatok citátu
- - -
„Nuže, existuje taková věc jako falešné obrácení.
Ježíš varoval farizeje: „Běda vám, zákoníci
a farizeové, vy pokrytci, že obcházíte moře i
souš, abyste obrátili jednoho člověka na víru, a
když se tak stane, uděláte z něho syna pekla dvakrát
více, než jste sami“ (Matouš 23:15).
Tohle jsou silná slova, ale přicházejí od Pána
samotného. A Ježíš tato slova adresoval horlivým
Židům, kteří obraceli ostatní na víru. To
byli bibličtí učenci, muži, kteří znali Písmo.
Možná si říkáš: „Cožpak to, co tu Ježíš
řekl, může vůbec připadat v úvahu? Jak by mohli ti, kdo
usilují o obracení lidí na víru,
způsobit, že se ztracení dostanou do mnohem horšího
stavu?“
Ježíšova odpověď je následující. Když
říkal: „Pokrytci!“, prohlašoval o farizejích:
„Vaše ovoce je zlé.“ A varoval je: „Proto dostanete
těžší rozsudek“ (23:14).
Farizejové, ke kterým se Ježíš obracel, se
zabývali více množstvím, než aby se starali,
zda v lidských srdcích dochází k pravému
obrácení. Ježíš jim ve skutečnosti říkal:
„Zamykáte nebe pro své takzvaně ‚obrácené.‘
A to se děje proto, že ve svém vlastním životě
nemáte žádné slovo od Boha. Jdete do tak
extrémních praktik při plánování,
jak činit obrácené. Ale pravdou je, že lidem, kterých
se dotknete, zamykáte nebe.“
- - - koniec citátu
- - -
Ako už je spomenuté
aj vo vybranom citáte, ak zavedieme svetskú teóriu
a spôsoby v zbore, výsledok sa naozaj začne viac
podobať svetu. Dbá sa viac na počty zúčastnených
(a iné krátkodobé, povrchné a falošné
ciele), a na úspech toho ktorého „manažéra“,
ako na život podľa Božích požiadaviek na človeka. Vzťah
zamestnanec-zamestnávateľ je tiež podobný ako vo
firme (niečo za niečo) – zamestnanec (návštevník
zboru) v tomto prípade „získava“ popri minime Slova
Božieho (často so zlým výkladom alebo nevhodným
použitím) svetskú zábavu, modernú hudbu,
najnovšie poznatky a knihy z psychológie (8), atď.
Ako je už
uvedené vyššie, je však veľmi nebezpečné vychádzať
v ústrety požiadavkám ľudí zo sveta, a
vzbudzovať v nich klamné nádeje o ich zbožnosti, keď
sa tu nikde nehovorí o základnom predpoklade spasenia,
a to o uvedomení si vlastnej hriešnosti a o pokání.
„Čudujem sa, že od
Toho, ktorý vás povolal v milosti Kristovej, sa tak
rýchlo odvraciate k inému evanjeliu, ktoré ani
nie je iné evanjelium. Sú však niektorí, čo
robia zmätok medzi vami a chcú prekrútiť
evanjelium Kristovo. Ale keby sme aj my, alebo keby vám
anjel z neba zvestoval (iné) evanjelium miesto toho, ktoré
sme vám my zvestovali, - nech je prekliaty! Ako sme prv
povedali, aj teraz znovu hovorím: ak vám niekto
zvestuje (iné) evanjelium miesto toho, ktoré ste
prijali, - nech je prekliaty!
Veď či prehováram
ľudí alebo Boha? Alebo či sa snažím ľuďom
ľúbiť? Ak by som sa ešte (chcel) ľúbiť
ľuďom, nebol by som služobníkom Kristovým. A
oznamujem vám, bratia, že evanjelium, ktoré
som zvestoval, nie je podľa človeka.
Lebo ani ja som ho neprevzal od človeka, ani som sa mu
nenaučil,
ale (som ho prijal) zjavením Ježiša Krista.“ Gal
1,6-12
Práve vyššie
uvedené kompromisy pri výklade Slova Božieho, a ich
miešanie so svetskými náukami však v skutočnosti
bránia duchovnému rastu členov zboru. To sa na druhej
strane musí odraziť aj v práci zboru ako celku, kde čo
sa rozsieva to sa aj žne. Celý kolotoč svetskej
zábavy sa roztáča znovu a znovu, avšak za vynaloženia
nemalých finančných prostriedkov. Za takýchto
okolností už asi nikoho neprekvapí citát z
manažérskych príručiek, kde sa uvádza, že „na
úspešnú evanjelizáciu sú potrebné
peniaze“. Tento pomýlený názor je však
daný spájaním evanjelizácie so svetskou
zábavou, pretože veľa misionárov v chudobných
krajinách je jasným príkladom toho, že kľúčové
pre účinnú evanjelizáciu je Božie požehnanie
a spoliehanie sa na Pána Boha.
Peniaze sú akurát
potrebné na svetskú zábavu, ktorá sa
aplikuje s cieľom prilákania, a bohužiaľ často aj udržania
veľkého počtu členov.
My sme však
neprijali
ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo
sme z milosti Božej dostali. O tom aj hovoríme, nie síce
naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale (slovami),
ktoré učí Duch. A tak duchovné posudzujeme
duchovne. Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci
Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže
ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. 1. Kor 2,12-14
Ak si v krátkosti
zosumarizujeme (iba niektoré) takto svetsky doporučené
postupy pre rast cirkevných zborov dôjdeme k tomu, že
pre „efektívnu evanjelizáciu“ je (okrem iného)
potrebné najmä budovanie vzťahov, nekonfliktný
prístup a peniaze. Na splnenie týchto predpokladov
sú opäť k dispozícii ďalšie návody a
systémy. Tu je však namieste otázka, na čo a na
koho sa spoliehame – či je to Pán Boh a Jeho
požehnanie, ktoré nám vždy vytvorí na našu
prácu tie najlepšie podmienky (či už sa tieto týkajú
vzťahov, múdrosti čo hovoriť a konať alebo aj materiálneho
zabezpečenia), hoci tieto často ani my sami nechápeme, ale s
radosťou prijímame:
Hľadajte najprv
kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto
bude vám pridané. Mt 6, 33
„Požehnaný
Hospodin, lebo mi predivne prejavil milosť v čase súženia.“
Ž 31,22
„Ó Hospodine,
Ty si môj Boh, budem Ťa vyvyšovať a oslavovať Tvoje meno,
lebo si uskutočnil predivné plány, od pradávna
verné a pravé.“ Iz 25,1
alebo sa spoliehame na
„štatistikou preverené“ svetské náuky, kde nás však pred
takýmto
prístupom Biblia
jasne varuje:
„Prekliaty je muž,
ktorý dúfa v človeka a telo robí svojou oporou,
ale jeho srdce sa odvracia od Hospodina.“ Jer 17, 5
„Kto sa spolieha
na svoj
um, je pochabý, ale kto chodí múdro, ten sa
zachráni.“ Pr 28, 26
Nespoliehajte sa
na
kniežatá, na človeka, u ktorého niet pomoci. Ž 146,
3
- - -
V náväznosti
na spomenutý citát o tom, že veriaci človek túži
po čítaní Slova Božieho uvádzam podľa môjho
názoru protichodný citát z knihy Ricka
Warrena Život s jasným cieľom:
“The last
thing many believers
need is to go
to another Bible
study. They already
know far
more
than they are
putting into
practice” v podivnom slov. preklade
“Posledná vec, ktorú mnohí veriaci dnes
potrebujú, je návšteva ďalšej biblickej školy*.
Vedia totiž omnoho viac, ako v skutočnosti používajú.”
(* Biblické
štúdium je podstatne širší termín ako
Biblická škola ...)
Môže byť pravdou,
že mnoho kresťanov neslúži v kňazskom úrade, ale
nemôžeme povedať, že nepotrebujeme ďalšie štúdium
Biblie! Pán Ježiš povedal, že je to chlieb, na ktorom
žijeme, a teda nemôžeme mať nikdy dosť tejto duchovnej
potravy na učenie. Potrebujeme neustále štúdium
Biblie!
Je
psychológia
veda alebo náboženstvo?
Hoci sa zdá, že
používanie matematických metód posúva
psychológiu do vedeckej úrovne, práve spôsob
získavania informácii a ich interpretácia
vzbudzuje aj vo vedeckých kruhoch pochybnosti o vedeckom
prístupe v tejto oblasti. Podobne sa rôznia aj názory
na účinnosť psychoterapie, kde na základe informácii
z vedeckých seminárov prevláda skôr
skeptický názor. Za takýchto okolností je
však šokujúce, že napriek tomuto hodnoteniu z vedeckých
kruhov sa poznatky a metódy z psychológie a
psychoterapie začínajú masívne aplikovať v
niektorých cirkevných zboroch. Tieto zbory sa takto
otvárajú svetským náukám, ktoré
sú naviac prepojené s novodobými pohanskými
trendmi ako je NewAge, resp. s východnými
náboženstvami.
Ako príklad
je možné uviesť už spomínané zbory v USA:
Willow Creek,
Saddleback Church
California, a
tiež Crystal
Cathedral,
kde je
kazateľom Robert Schuller, známy aj ako otec
marketingovo-orientovaných zborov, ktorý (zrejme na
základe poznatkov z psychológie) tvrdí, že to
čo mnohí kresťania potrebujú je viac sebaúcty.
To je v zjavnom protiklade s Božím slovom, kde sa naopak píše
o potrebe zaprieť seba samého, a vyvýšiť Pána
Ježiša Krista (tak
ako hovorí Ján Krstiteľ: „On
musí rásť, a ja sa umenšovať”).
V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj
ďalšie nebiblické názory Roberta Schullera, kde napr.
tvrdí, že Pán Ježiš Kristus nie je jedinou cestou
do neba.
Pri zohľadnení
vyššie uvedených pochybností o vedeckom prístupe,
vzhľadom k záberu psychológie, ktorá definuje
metódy, postupy a vlastný rebríček hodnôt,
môžeme konštatovať, že tieto poznatky sú často
prijímané skôr vierou (ako
napr. homeopatia), a teda sa tu jedná o snahu vytvoriť
novodobé náboženstvo. A keďže vychádza
z poznatkov sveta, nie je pochýb, že sa jedná o
náboženstvo pohanské, ktoré je v protiklade
ku kresťanstvu. To potvrdzujú aj názory ľudí,
ktorí stáli pri zrode psychológie ako bol
Sigmund Freud, ktorý považoval náboženstvá za
zavádzajúce (kde ich ohodnotil ako vtieravú
neurózu ľudstva), a tiež Carl Jung, ktorý zas všetky
náboženstvá posúval skôr do mytologickej
roviny. Podľa Victora Von Veizsaeckera bol však práve Carl
Jung prvý, ktorý usúdil, že psychoanalýza
patrí do sféry náboženstva (3).
Veľmi výstižne
túto tému sumarizuje autor v článku (2):
„Evidentne, ak
nevenujeme pozornosť Božiemu slovu, je to preto, že mu
neveríme. Zbor je povolaný nasledovať Ježiša,
nie svet. Hoci žijeme vo svete nepatríme svetu. Preto každý
kňazský úrad Tela Kristovho musí byť založený
na Božom slove, a nesmie sa pokúšať zahŕňať filozofie,
teórie a techniky z tohto sveta. Ak členovia zboru túto
filozofiu sveta neodmietnu, budú ju odrážať
vo vlastnom živote.
Z tohto dôvodu
radšej pime z prameňa živej vody, ktorá prúdi z
Ježiša, než z deravých cisterien psychologických
systémov.“
Viac
informácií o tejto téme nájdete v zozname
odkazov na použité články (2) a (3).
Zhrnutie
Výsledok
neuváženého využívania svetských metód
v cirkvi nemôže priniesť nič iné ako:
- zmenu spoločenstva veriacich na všeobecné spoločenstvo
ľudí
založené na vzťahoch a tímovej práci (uspokojenie sa zo seba samého
a z príslušnosti k skupine ľudí – postačuje vylúčenie osamelosti)
- uprednostnenie vzťahov pred pravdou Božieho slova
(forma
ovplyvňuje obsah)
- kazateľ (alebo skôr manažér resp. facilitátor) sa pri
budovaní
zboru (tímu) bude viac spoliehať na instantné a rýchle (hoci
povrchné) výsledky svetských metód ako Slova Božieho
- bude sa propagovať falošná a povrchná sebaúcta namiesto
úprimného pokánia a odovzdania svojho života Pánovi Ježišovi Kristovi
- pôsobenie a dary Ducha Svätého, ktorý ako jediný môže
spôsobiť
skutočnú zmenu človeka na obraz Boží (zmena celého človeka
zvnútra), budú nahradené zavedením a školením štandardných noriem
správania podľa tohto sveta (povrchná zmena zvonku)
- členovia zboru budú viac závislí na vodcovi a zábavnej
forme
ako na Bohu a jeho Slove (1)
- budú hovoriť o viere a o Bohu, ale bude to iný boh než
akého
poznáme z Biblie – boh podľa predstáv týchto ľudí
Varujte
sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú
k vám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú
draví vlci. Po ovocí poznáte ich. Či oberajú
z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? Tak každý dobrý
strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí
zlé ovocie. Nemôže dobrý strom donášať
zlé ovocie, ani planý strom donášať dobré
ovocie. Mt 7,15-18
Nie
vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil
som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše
ovocie aby zostávalo, tak, aby vám Otec dal,
čokoľvek by ste v mojom mene prosili od Neho. J 15,16
Niekto
by v tejto súvislosti možno mohol namietať, že sa jedná
o užitočnú pomôcku pri zvestovaní evanjelia. Tu
je však potrebné si uvedomiť, že sa jedná o
spoliehanie sa na múdrosť ľudskú a nie na múdrosť
Božiu, a že, ako už bolo spomínané vyššie,
použitie takýchto svetských metód ovplyvňuje
aj obsah, ktorý je pomocou týchto metód
zvestovaný. Z biblického pohľadu, namiesto odovzdania
sa do Božích rúk a vedeniu Duchom Svätým
sa tu naopak posilňuje rozhodovanie subjektívne –
človek na základe získaných poznatkov sám
zhodnotí situáciu, a opäť sám sa rozhodne
použiť určitú metódu (na zvládnutie danej
situácie).
Biblia však na mnohých miestach jasne
poukazuje na márnosť a nedostatočnosť ľudského
mudrovania:
Nech
sa nikto neklame! Ak si niekto z vás namýšľa, že je
múdry v tomto svete, nech bude bláznom, aby bol múdry.
Lebo múdrosť tohto sveta je bláznovstvom pred Bohom.
Veď je napísané: On chytá múdrych v ich
chytráctve. A zase: Pán pozná myšlienky
múdrych, že sú márne. 1. Kor 3, 18,20
Nechváľ
sa, múdry, svojou múdrosťou! Nechváľ sa,
silák, svojou silou! Nechváľ sa, boháč, svojím
bohatstvom! Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým,
že je rozumný a že mňa pozná, že ja, Hospodin,
preukazujem milosť, právo a spravodlivosť na zemi, lebo v
týchto veciach mám záľubu - znie výrok
Hospodinov. Jer 9, 22-23
A
ja som bol u vás i slabý i bojazlivý a veľmi
prestrašený, moja reč a moja kázeň nebola v
presvedčivých slovách múdrosti, ale v
dokazovaní Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na
ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. 1. Kor 2,3-5
Boh
totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko,
aj hĺbky Božie. Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak
nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani veci Božie
nepoznal nikto, iba Duch Boží. My sme však neprijali ducha
sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z
milosti Božej dostali. O tom aj hovoríme, nie síce
naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale (slovami),
ktoré učí Duch. 1. Kor 2, 10-13
Tu si
dovolím tvrdiť, že manažérske a iné svetské
metódy odvádzajú pozornosť od toho čo je
naozaj dôležité na iné nepodstatné
veci, čo vyplýva z obmedzeného a veľmi povrchného
hodnotenia situácie. To v konečnom dôsledku spôsobí,
že použité metódy na riešenie problému
spôsobia iba krátkodobé a nedostatočné
(ak vôbec nejaké) riešenie. Ak by som to mal prirovnať
k lekárskej vede, tak sa jedná o použitie utišujúcich
prostriedkov proti bolesti tam, kde je potrebné nasadiť
okamžitú a efektívnu liečbu, a kde oddialenie tejto
liečby môže spôsobiť ešte ďalšie problémy.
Podobná
situácia hrozí pri liečbe vždy, keď sa lekárovi
nepodarí zistiť skutočnú príčinu ochorenia.
Ako príklad je možné uviesť liečenie kožnej
infekcie, kde táto je iba vonkajším prejavom iného
vážnejšieho ochorenia. Ak túto situáciu
prenesieme do duchovnej oblasti, práve použitie svetských
metód často zvádza k podobnému (povrchnému)
prístupu – pochabému sa spoliehaniu na svetské
náuky a vlastné schopnosti, než na vyučovanie a
vedenie Duchom Svätým. V Biblii je však jasne uvedené,
že skutočnú zmenu môže spôsobiť iba Boh,
ak sa človek úplne odovzdá do Božích rúk,
a umožní očistiť srdce človeka od všetkých
neprávosti a hriechu. Iba vtedy ak si naplno, s Božou
pomocou, uvedomíme svoju hriešnosť môžeme pochopiť
veľkosť Božej milosti a lásky, ktorej sa nám
dostalo v Božom Synovi a našom Pánovi Ježišovi Kristovi.
Hľaď
teda na dobrotu a na prísnosť Božiu; na tých, ktorí
padli, sa vzťahuje Božia prísnosť, na teba sa však
vzťahuje Božia dobrota - ak zotrváš v dobrote; inak budeš
aj ty odťatý. Oni však ak nezotrvajú v nevere, budú
vštepení. Lebo Boh má moc zase ich vštepiť. R 11, 22
Na záver
Manažérske metódy
je možné zaviesť v komerčnej firme, neziskovej
organizácii, ekologickom združení, vojenskej jednotke,
združení poľovníkov a podobne, t.j. v akejkoľvek
svetskej inštitúcii. Z toho vyplýva, že sa jedná
o združenie ľudí, a teda o horizontálnu
štruktúru. Pri používaní týchto
metód v cirkvi však netreba zabúdať, že
v duchovnej oblasti sa jedná o vertikálny
rast (spoločenstvo s Bohom), a že rýchly
nárast počtu členov zboru nemusí nič hovoriť o jeho
duchovnej úrovni.
Naopak, keď v zbore získajú
prevahu neveriaci (návod pre kurzy Alfa, Garry Cox: treba
prehodnotiť pohľad na účasť neveriacich v zbore),
môže naopak dôjsť k stagnácii aj u tých
členov zboru, ktorí majú skutočný záujem
o duchovný rast.
Ak sa pozrieme na
rozsah
ponúkanej literatúry, existujú 100-vky strán
ako budovať skupinky projektového typu, kurzy Alfa, Omega,
rast zborov saturáciou atď. Pýtam sa koľko času majú
tí, ktorí tieto metódy študujú, na
čítanie slova Božieho?
Nie je to v zjavnom kontraste
s prístupom k Slovu Božiemu, tak ako ho poznáme
napr. u Kristíny Royovej? Ona mala iba základné
vzdelanie, ale kým vyšla Biblia v slovenčine už ju
mala prečítanú 49x v kraličtine. A čo
to prinieslo pre jej život a životy ľudí v jej
okolí, koľko požehnania od nej mnohí ľudia prijali,
to vieme všetci.
„Hospodine, moje
srdce nie je pyšné a moje oči nie sú hrdé;
nejdem za veľkými cieľmi, ktoré sú pre mňa
predivné. Veru, upokojil som si dušu, utíšil ju.“ Ž
131,1-2
Druhou cestou je
prehnané
štúdium svetských metód (psychológie, či
už priamo, alebo cez jej aplikáciu v marketingových
resp. manažérskych metódach), ktoré však môžu
spôsobiť iba povrchnú (hoci rýchlu) zmenu
správania človeka (známe leštenie nádoby),
avšak bez zásadnej zmeny obsahu. Môžu priniesť
klamlivé uspokojenie sa so sebou samým,
a zastaviť tak toľko potrebný duchovný rast (kde
je potrebná úplná pokora a odovzdanie
svojho života Pánovi Ježišovi Kristovi).
Alebo vypestujte
dobrý
strom, i jeho ovocie bude dobré; alebo vypestujte planý
strom, i jeho ovocie bude plané; lebo strom poznať po ovocí.
Vreteničie plemeno, ako môžete hovoriť dobré, keď
sami ste zlí? Lebo z plnosti srdca hovoria ústa.
Dobrý človek vynáša dobré z dobrého
pokladu a zlý vynáša zlé zo zlého
pokladu. Ale hovorím vám, že z každého
prázdneho slova, ktoré ľudia vyslovia, budú
vydávať počet v súdny deň. Lebo pre svoje slová
budeš ospravedlnený a pre svoje slová budeš odsúdený.
Mt 12,33-37
Skutočnou príčinou
využívania svetských metód je však nedôvera
Pánu Bohu. Dať sa viesť Pánom Bohom vyžaduje
pokoru, trpezlivosť a uši na počúvanie. Každý
ma uši, ale nie každý počuje. V evanjeliu podľa Jána
sa môžeme dočítať „Keď vyženie všetky svoje
[ovce], ide pred nimi a ovce ho nasledujú, pretože poznajú
jeho hlas“. Ale čo robia tí, ktorí nepočujú?
Nájdu si metódu,
môžeme povedať aj urýchľovač
(podobne ako to urobila Sára alebo Saul), ale to
nie je Boží hlas ani Božia cesta. Je tu snaha mať výsledky
rýchlo, byť rýchlejší ako Boh. Izaiáš
o týchto ľuďoch napísal:
V obrátení
a upokojení bude vaša záchrana, v utíšení
a dôvere bude vaša sila.
Ale nechceli ste a
povedali ste:
Nie! Na koňoch chceme utekať.
Preto budete
utekať!
Na rýchlych vozoch chceme jazdiť.
Preto rýchli
budú tí, čo vás prenasledujú!
(Iz 30,15-16)
Keďže tieto metódy
sú založené na svetských náukách,
ich spojenie so Slovom Božím je často iba násilné
cez subjektívny výklad resp. relativizáciu
Slova Božieho. To je však už cesta úplne opačným
smerom, keďže práve Slovo Božie nám slúži na
to, aby sme rozlišovali čo je dobré a čo zlé,
aby sme odlíšili správnu náuku od bludov.
Tu si dovolím tvrdiť, že mnohé techniky vyučované
na manažérskych školeniach by v svetle Biblie neobstáli
(viď. názov jednej z prednášok manažérskych
schopností: Manipulácia, nátlak a klamanie v
profesionálnej praxi). Človek, ktorý sa sám
snaží určiť rozumnú mieru preberania týchto
metód do svojho správania je veľmi podobný
alkoholikovi, ktorý aj pri silnej závislosti stále
tvrdí, že on to zvláda, on to má pod kontrolou
...
Cirkev Kristova
nepodlieha
v žiadnej dobe módnym trendom, ale nesie posolstvo, ktoré
nemôžme zredukovať alebo k nemu primiešať niečo nové
(ľudské).
Ak si však preštudujeme históriu
cirkve zistíme, že v skutočnosti sa tu nejedná o
módny trend, ale je to stále ten istý duch,
ktorý sa snaží ničiť cirkev už od počiatku.
Buďte rozvážni,
bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako
revúci lev, hľadajúc koho by zožral; vzoprite sa mu,
pevní vo viere, a vedzte, že takéto isté
utrpenia sú údelom vášho bratstva po celom
svete! 1. Pt 5, 8-9
Akú cestu si
vyberieme my to je na každom z nás. Avšak je úplne
jasné, že iba Slovo Božie má moc skutočne, do
hĺbky zmeniť motívy a konanie človeka, na obraz Boží.
Nech nám všetkým
Pán Ježiš Kristus pomáha, aby sme sa rozhodli
správne.
Každý, kto počúva tieto moje slová a plní
ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si
postavil dom na skale. A prišiel príval, privalili sa rieky,
strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol na
skale založený. A každý, kto počúva tieto
moje slová, a neplní ich, podobný bude
mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku. A
prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten
dom i padol a jeho pád bol veľký.
Mt 7,24-27
Autori:
Jaroslav a Ľubomíra Mervartovi.
Dátum: 4.3.2006
Použité
zdroje:
(1) The
Market-Driven Church: A Look Behind the Scenes
http://www.rapidnet.com/~jbeard/bdm/Psychology/cgrowth/mkt.htm
(2) Psychology - Science or Religion?
http://www.rapidnet.com/~jbeard/bdm/Psychology/psych.htm
(3) Psychology as religion
http://www.psychoheresy-aware.org/images/Psych_02.pdf
Knihu
„PSYCHOHERESY: The Psychological Seduction of Christianity”
je možné objednať na adrese:
http://www.psychoheresy-aware.org/psychobk.html
(4) Making
Way for the New and Improved Church
http://www.letusreason.org/Current58.htm
(5) Proč svět
nenávidí křesťany
http://www.tscpulpitseries.org/czech/ts050228.html
Ďalšie
kázne od Davida Wilkersona nájdete na adrese:
http://www.tscpulpitseries.org/czech.html
Prevzaté
citáty z kázne Davida Wilkersona boli použité s
povolením:
Copyright
© 2005 by World Challenge, Lindale, Texas USA
(6) PAGANISM
in the PURPOSE DRIVEN TEACHING
http://www.sacredsandwich.com/purposelie.htm
(7) False
Teachings, False Teachers, and Contradictions in Rick Warren's
Purpose Driven Life Book and Program
http://www.erwm.com/RWFirewall.htm
(8) Willow
Creek & Psychoheresy
http://www.psychoheresy-aware.org/willowcreek.html
Ďaľšie
odkazy nájdete na stránkach www.mvt.sk.
|
|
| |
| |
| | | Hodnocení článku | Průměrné skóre: 5 Hlasů: 4
|
| | | |
|