„Jedného dňa sa niekde dočítate alebo dopočujete, že Billy Graham je mŕtvy. Ale ani na chvíľu tomu neverte. Budem živý viac, ako som teraz. Len budem mať inú adresu. Odídem do Božej prítomnosti.“

Dvadsiateho prvého februára tohto roku zomrel svetoznámy americký pastor a kazateľ Billy Graham. Vo veku deväťdesiatdeväť rokov za sebou zanecháva pôsobivý kus práce. Bol poradcom pre dvanástich amerických prezidentov, vyše šesťdesiat rokov života obetoval zvestovaniu evanjelia a jeho kázne – či už naživo, v televízii, alebo rádiu – počulo viac ako dve miliardy ľudí.

„Zvestoval Krista, nie seba, nie politiku, nie prosperitu,“ povedal o ňom Russell Moore, jeden z predstaviteľov Južnej baptistickej konvencie – najväčšej protestantskej denominácie v USA. „Bol to najdôležitejší kresťanský evanjelizátor od čias apoštola Pavla,“ dodáva Moore. Billy Graham hlásal Kristovo evanjelium pred viac ľuďmi ako ktorýkoľvek iný kazateľ v histórii. Milióny vypočuli jeho výzvu a prijali Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa.

Vlastnoručne formoval moderné evanjelikálne kresťanstvo, z ktorého sa stala celospoločenská sila, konkurujúca liberálnemu protestantizmu a katolicizmu. Nikdy nebol občianskym aktivistom a neskôr ľutoval, že sa väčšmi nezúčastňoval na aktivitách Hnutia za občianske práva, ktoré chcelo raz a navždy ukončiť rasovú segregáciu v USA.   Už v päťdesiatom treťom zrušil rasovo rozdelené sedenie na svojich podujatiach. „Boli sme pyšní a mysleli sme si, že sme lepší ako akákoľvek iná rasa, akýkoľvek iný národ,“ povedal Graham bielemu publiku. „Dámy a páni, naša pýcha nás dovedie až do pekla.“ O štyri roky neskôr pozval Martina Luthera Kinga mladšieho, aby spolu kázali v New Yorku.

V Grahamovej poslednej biografii „Pastor Ameriky“ od historika Granta Wackera sa píše: „Graham je spolu s Martinom Lutherom Kingom mladším a pápežom Jánom Pavlom II. na vrchole rebríčka najkreatívnejších vplyvných kresťanov dvadsiateho storočia. Dalo by sa hovoriť aj o ďalších, napríklad profesorovi Reinholdovi Niebuhrovi, biskupovi Fultonovi Sheenovi a Matke Tereze, ale všetci títo hovorili pred obmedzenejším publikom a v kratšom časovom rozmedzí.“

KRÍŽOVÉ VÝPRAVY

Graham sa obrátil v šestnástich rokoch vďaka sérii duchovných stretnutí, organizovaných evanjelizátorom Mordecaiom Hamom. V roku 1937 ešte ako študent prednášal svoju prvú kázeň v baptistickom kostole na Floride. O dva roky neskôr sa oficiálne stal pastorom. Po začiatku vojny chcel slúžiť na fronte ako vojenský kaplán, ale vážne ochorel a tento plán nestihol naplniť. Namiesto toho s organizáciou Mladí pre Krista (Youth for Christ Internation) organizoval evanjelizačné stretnutia po Spojených štátoch a  Európe.

Prelomový moment v Grahamovom živote nastal v roku 1949. V Los Angeles zorganizoval v cirkusových stanoch na parkovisku veľké stretnutia duchovnej obnovy. Akcia mala pôvodne trvať tri týždne, ale natiahla sa na osem. Osudová bola prítomnosť novinárov, najmä z médií biznismena Williama Randolpha Hearsta. Ten svojim podriadeným vyslovene prikázal, aby Grahama spopularizovali. Neobvyklá pozornosť reportérov, ktorá sa dovtedy relatívne neznámemu baptistickému kazateľovi dostala, z neho takmer okamžite spravila národnú celebritu a dodala jeho evanjelizačným počinom nebývalú popularitu. Graham sa podľa všetkého nikdy nedozvedel, čo Hearsta primälo k takémuto kroku.

V priebehu ďalších desiatich rokov Graham usporiadal niekoľko podobných „krížových výprav“. Jeho londýnska kampaň v päťdesiatom štvrtom prilákala až dva milióny ľudí v priebehu dvanástich týždňov. Šestnásťtýždňová newyorská výprava končila masovým stretnutím na Times Square, počas ktorého až stotisíc ľudí na jednom mieste mohlo počuť Grahama, ako hlása Kristovo evanjelium.

Celkovo Billy Graham podnikol vyše štyristo krížových výprav do asi sto osemdesiatich piatich  krajín a teritórií sveta na šiestich kontinentoch. Vlastnoručne vytvoril vzor pre modernú evanjelizačnú akciu, ktorá sprostredkúva prvé stretnutie s Ježišom. Hoci boli jeho kázne dlhé, prednášal ich s takým zápalom a charizmou, že si ľahko udržal pozornosť veriacich i skeptikov. Jeho hlboký hlas burácal námestiami, ulicami, kostolmi a štadiónmi. Nikdy nemal ambíciu sprevádzať ľudí celým kresťanským životom, to im mali poskytnúť samotné cirkvi, či už protestantské, alebo katolícke. Chcel byť motorom obrátenia. „Všade, kam chodím,“ hovorieval Graham, „nachádzam ľudí, jednotlivcov i lídrov, ktorí sa pýtajú úplne základnú otázku: ‚Je nejaká nádej na budúcnosť?‘ Moja odpoveď je vždy tá istá: ‚Áno. V Ježišovi Kristovi.‘“

NAPRAVO I NAĽAVO

Prvý americký prezident, s ktorým sa Graham stretol, bol Harry Truman. Ešte ako tridsaťjedenročný navštívil hlavu štátu v Bielom dome a po ich osobnom stretnutí sa dlho rozprával s novinármi, ktorým farbisto opisoval jeho priebeh. Sčasti sa ukázalo, že ani človek hlboko zakorenený v Kristovi nie je odolný voči akýmkoľvek neduhom. Graham si užíval pozornosť médií a nachvíľu uvoľnil opraty svojho ega. Trumana nahnevalo, že mladý severokarolínsky evanjelizátor naznačil, že ho mal prezident žiadať o duchovnú radu a Grahama nazval „podvodníkom“. Graham sa, našťastie, poučil a viac nenechával svoje ego stáť v ceste odkazu o Ježišovi, ktorý sa snažil svetu odovzdať.

Ďalší prezident, s ktorým mal Graham zlú skúsenosť, bol Richard Nixon. Nixon, Grahamov priateľ, sa stal neslávne známym pre kauzu Watergate, keď sa ukázalo, že nakázal tajným službám ilegálne odpočúvať politických protivníkov. Graham bol rozčarovaný a vyhlásil: „Evanjelikáli nemôžu byť spájaní so žiadnou konkrétnou stranou či osobou. Musíme stáť v strede, kázať všetkým ľuďom, napravo i naľavo. V minulosti som sa touto vlastnou radou neriadil. V budúcnosti už budem.“

Graham bol radcom pre konzervatívcov i liberálov. Obracali sa neho politici z republikánskej aj demokratickej strany. V deň jeho smrti napísal prezident Donald Trump na svoj Twitter: „VEĽKÝ Billy Graham je mŕtvy. Niet nikoho ako on! Bude chýbať kresťanom aj všetkým náboženstvám. Veľmi výnimočný muž.“ Trumpov ideový oponent, bývalý prezident Barack Obama, na tej istej sociálnej sieti napísal: „Billy Graham bol pokorný služobník, ktorý sa modlil za mnohých a ktorý s múdrosťou a milosťou, dal nádej a poučenie niekoľkým generáciám Američanov.“

Za komunizmu navštívil východnú Európu a bojoval za svetový mier. Nie všetko mu vychádzalo. V snahe zmierniť napätie sa vyjadril, že v Sovietskom zväze nebol svedkom náboženskej perzekúcie, za čo si vyslúžil kritiku napríklad od ruského disidenta Alexandra Solženicyna. Pri návšteve Československa v roku 1982 povedal: „Musíme robiť všetko pre to, aby sme zachovali život a vyhli sa vojne.“. Podporoval odstránenie nukleárnych a biologických zbraní.

Po smrti sa Grahamovi dostane výnimočnej štátnej pocty – jeho telesné pozostatky budú vystavené v rotunde Kapitolu Spojených štátov amerických. „Reverend Graham sa vedel s ľuďmi spojiť na elementárnej úrovni. Jeho dosah bol zakorenený v slušnosti, pokore a láske,” povedal Paul Ryan, predseda Snemovne reprezentantov USA,  vo svojom vyhlásení po Grahamovej smrti. „Nastavil trend ekumenickej inklúzie, zastával občianske práva, odmietol prijať segregáciu medzi návštevníkmi jeho križiackych výprav. Služba reverenda Grahama je odkazom toho, že s vierou v Boha môže aj jedna osoba urobiť vo svete veľmi veľa dobra.“

BRAT V KRISTOVI

Billy Graham veľmi skoro po začiatku svojho misijného pôsobenia zistil, že priepasť, ktorá existovala medzi americkými protestantmi a katolíkmi, musí byť prekonaná. V šesťdesiatom prvom sa modlil bok po boku s prvým a jediným americkým katolíckym prezidentom Kennedym a o dve desaťročia neskôr aktívne vyhľadal osobnú audienciu u pápeža. Často opakoval slová Svätého Otca Jána Pavla II., ktoré mu povedal pri súkromnom stretnutí:  „Sme bratia.“ Napriek rozdielmi medzi Katolíckou cirkvou a biblickým evanjelikálnym kresťanstvom, ktoré Graham vyznával, túžil budovať mosty medzi veriacimi v Krista.

Tak ako pre Jána Pavla II., aj pre nás je Billy Graham v prvom rade bratom. Starším bratom vo viere, od ktorého sa môžeme mnohým veciam naučiť. Môže nás inšpirovať neuhasiteľný oheň nádeje, ktorý nosil vo svojom srdci, keď povedal: „Nejdem do neba preto, lebo som kázal pred veľkými davmi, ani preto, že som veľakrát prečítal Bibliu. Idem do neba rovnako ako zločinec na kríži, ktorý v poslednej chvíli povedal: ‚Pane, spomeň si na mňa.‘“

Billy Graham spravil za svoj život mnoho chýb. Ako každý človek. Ale zo všetkých síl sa snažil napĺňať kresťanské ideály, ísť príkladom, aby ako čisté zrkadlo odrážal svetlo Ježiša Krista. „Pýtali sa ma ‚Aké je tvoje tajomstvo?‘ Je to predstavenie, organizácia, čo je to? Tajomstvom mojej práce je Boh. Bez neho by som bol ničím.“

Martin Vatral

Zdroj: http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/2018-02-26-pastor-ameriky-ako-billy-graham-ovplyvnil-sucasne-krestanstvo