Vo veku 99 rokov dnes zomrel svetoznámy kazateľ Billy Graham. Kázal aj Slovákom.

Historik náboženstva Grant Wacker v životopisnej knihe Pastor Ameriky opisuje, ako Billy Graham raz dostal od novinára otázku, čo by spravil, keby dostal od pápeža pozvanie kázať v bazilike svätého Petra v Ríme.

„Ochotne a s pokorou by som to prijal,“ odvetil Graham. „A asi rok by som strávil štúdiom, aby som sa pripravil,“ dodal vzápätí.

Billy Graham, ktorý dnes zomrel vo veku 99 rokov, patril k najvplyvnejším osobnostiam kresťanstva v uplynulom storočí. Prezývali ho „pastor Ameriky“ alebo tiež „protestantský pápež“, či „neoficiálny kaplán Bieleho domu“.

Stretol sa (a často sa aj súkromne modlil) so všetkými americkými prezidentmi od Harryho Trumana. Zaujímavosťou je, že stretnutie s Trumanom sprostredkoval Grahamovi jeden katolícky člen Snemovne reprezentantov. Výmenou za prísľub, že na rozdiel od iných protestantských predstaviteľov nebude verejne kritizovať prezidentovo rozhodnutie vyslať do Vatikánu diplomata.

Neskorší prezidenti už vyhľadávali známeho kazateľa sami. Georgeovi W. Bushovi mal ešte pred tým, než sa dal na politiku, pomôcť prekonať jeho problémy s alkoholom. 

Uchvátená mocou Grahamovho kázania bola aj kráľovná Alžbeta II. Ich priateľstvo zobrazil nedávno aj televízny seriál The Crown o prvých desaťročiach vládnutia britskej panovníčky.   

No vďaka masovo navštevovaným evanjelizačným ťaženiam Grahamov vplyv zasahoval hlavne obyčajných ľudí po celom svete. Od druhej polovice 40. rokov minulého storočia uskutočnil cez štyristo evanjelizačných kampaní v 185 krajinách sveta a zasiahol asi 210-miliónové obecenstvo.

Kázal ako veterný mlyn

Graham zažil obrátenie ako 16-ročný, keď sa jeho srdca dotklo kázanie cestujúceho kazateľa. Neskôr sa sám jedným stal.

Veľmi skoro rozpoznal možnosti rozhlasu a televízie pre šírenie evanjelia. Na YouTube sa dajú nájsť videá s viacerými jeho kázňami z 50., 70. či 90. rokov.

Je pozoruhodné nielen sledovať na nich postupnú fyzickú premenu vášnivého urasteného mladého evanjelizátora so zvonivým hlasom, ktorého vďaka živej gestikulácii prezývali „kážuci veterný mlyn“, na dôstojného a predsa láskavého patriarchu.

Grahamove kázne z rôznych desaťročí sú zaujímavé aj tým, ako vždy dokázal nadčasovú radostnú zvesť Božieho slova spojiť s dobovými výzvami, akým bola napríklad v 60. rokoch hrozba atómovej vojny alebo v 90. rokoch choroba AIDS.

Jeho cieľom bolo za každých okolností privádzať ľudí k pokániu a obráteniu. Privádzať ľudí k osobnému vzťahu s Ježišom Kristom.

Billy Graham bol južanský baptista, no po väčšinu života sa snažil prekračovať hranice denominácií. Tvrdil, že oddaní služobníci Pána sa dajú nájsť naprieč kresťanskými cirkvami.

Tento postoj nebol samozrejmý. V prvých desaťročiach Grahamovho života ešte v Spojených štátoch doznievala silná nedôvera medzi katolíkmi a protestantmi, o ktorej svedectvo z druhej strany zanechal vo svojich knihách napríklad americký katolícky teológ slovenského pôvodu Michael Novak.

Graham bol týmito animozitami tiež spočiatku ovplyvnený. Že sa ľady medzi katolíkmi a protestantmi začali roztápať, bolo aj jeho zásluhou.

Billy Graham sa trikrát stretol s pápežom Jánom Pavlom II. Kvôli stavaniu mostov smerom ku katolíkom ho niektorí protestanti ostro kritizovali. Vraj robil príliš veľa kompromisov.

Aj u nás

Lenže kompromisy, nielen s katolíkmi, Graham podstupoval aj kvôli tomu, aby sa dostal do prostredí, kde by ho inak nepustili. Dobrým príkladom je jeho návšteva v socialistickom Československu v roku 1982.

Kázal v Prahe, Brne a v Bratislave. V metropole Slovenska prehovoril v budove Cirkvi bratskej na Cukrovej ulici.

Aby sa návšteva vôbec mohla uskutočniť, bol Billy Graham ráno na Slavíne položiť veniec na počesť padlých sovietskych vojakov. Na venci bola stuha s nápisom z Jánovho evanjelia 15;13: „Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov.“

Aj na Slavín sa na svetoznámeho kazateľa prišli pozrieť ľudia. A Billy Graham príležitosť využil na menšie evanjelizovanie. Bol to veľký kompromis?

Podľa knihy Príbeh Billyho Grahama, ktorej autor John Charles Pollock píše aj o ceste do socialistického Československa, sa napriek snahe režimu držať akciu v čo najkomornejšom formáte, v Bratislave obrátilo 25 ľudí.

Dobrý a verný sluha

Vplyv Billyho Grahama siahal aj za hranice viery. Najmä v USA mal obrovskú zásluhu na etablovaní evanjelikálneho kresťanstva ako vplyvnej spoločenskej sily.

Prezývka „pápež protestantov“ pritom nebola dôsledkom žiadneho formálneho úradu. Iba Grahamovej neformálnej autority.

Časť príťažlivosti tohto kazateľa vyplývala aj z toho, že sa snažil udržiavať si istý odstup od každodennej politiky a jej sporov. Najmä po odchode jeho priateľa Richarda Nixona z úradu v dôsledku aféry Watergate. Ježiš bol pre neho nad politickými stranami.

Pokúšal sa prekonávať aj bariéry medzi rasami, ktoré boli v Spojených štátoch silné obzvlášť do 60. rokov minulého storočia. O Grahamovi je napríklad známe, že keď sa Martin Luther King dostal do väzenia, zaplatil za neho kauciu.

Zároveň sa Grahamovi na rozdiel od niektorých iných populárnych evanjelizátorov darilo v jeho dlhom živote zachovať si čistý osobný štít bez finančných či sexuálnych škandálov. 

Ešte začiatkom novembra, keď mal Billy Graham 99. narodeniny, zverejnila jeho evanjelizačná asociácia krátke päťminútové video, ktoré sa dá chápať ako jeho verejný testament.

Je to pôsobivý odkaz o potrebe kráčať životom v Ježišových stopách, hľadať Boha v jeho slove a v pravidelnej modlitbe. Ostatne, pôsobivým odkazom bol celý život Billyho Grahama, strávený v službe Pánovi. 

Ako napísal americký viceprezident Mike Pence: „Trúchlime nad jeho odchodom, no viem s absolútnou istotou, že dnes počul slová: ,Správne, dobrý a verný sluha´.“

Lukáš Krivošík

Zdroj: https://svetkrestanstva.postoj.sk