Poľský novinár a politológ Andrzej Grajewski cestuje na východ Ukrajiny často. Okrem vojny a utrpenia s ňou spojeného, si všíma aj to, ako tam funguje náboženský život.

.aká je dnes situácia na východe Ukrajiny z pohľadu náboženského života?

Dochádza tam k náboženským čistkám. V tejto chvíli v oblastiach pod kontrolou proruských separatistov nefunguje žiadna iná farnosť, okrem farností  Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu.  Na vysvetlenie treba povedať, že na východe Ukrajiny sú dve silné pravoslávne cirkvi: Ukrajinská pravoslávná cirkev Moskovského patriarchátu (autonómna súčasť Ruskej pravoslávnej cirkvi) a Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu, ktorá presadzuje nezávislosť na Moskve. Práve pravoslávni biskupi, ktorí patria pod Kyjevský patriarchát boli z týchto území vyhnaní. Rovnako sú vyháňaní aj gréckokatolícki kňazi. Odísť musel aj gréckokatolícky biskup z Donecka. Jeho úrad bol obsadený separatistami a zapečatený. Nefungujú ani rímskokatolícke farnosti, ľudia sú bez kňazov. Treba povedať, že z týchto oblastí odišlo aj veľa veriacich: pravoslávnych Kyjevského patriarchátu, gréckokatolíkov, rímskych katolíkov. Takže tá čistka sa deje akoby na dvoch úrovniach, odchádzajú kňazi aj veriaci. Opustiť región muselo aj veľa protestantských pastorov, ktorí boli v tejto oblasti veľmi aktívni. Dvoch z nich v Slovjansku zavraždili separatisti.

.sú tieto čistky spontánne, alebo ich niekto organizuje?

Je to organizované. Veľmi aktívni sú najmä kozáci, ktorí sem prišli po vzniku Doneckej ľudovej republiky. Rozohnali napríklad pokojnú modlitbu protestantov a rímskych katolíkov za mier na Ukrajine a uväznili pastora Sergeja Kosiaka, ktorý ju organizoval. Zbitých a uväznených  bolo aj viacero rímskokatolíckych kňazov. Napríklad farár z Horlivky. Keď ho separatisti nakoniec prepustili, musel odísť a dostal zákaz vstupu do Donbasu.

.ako sa správajú pravoslávni kňazi Moskovského patriarchátu? Sú pri týchto čistkách aktívni, alebo naopak vystupujú na obranu prenasledovaných kňazov iných cirkví?

Nedá sa povedať, že by sa aktívne zapájali do čistiek. Napríklad pravoslávny arcibiskup Hilarion z Donecka pomohol oslobodiť z väzenia dvoch katolíckych kňazov. Poviem to takto: hierarchia pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu sa od týchto čistiek drží bokom a ani v celkovom konflikte sa otvorene nestavia na stranu separatistov. Sú prípady kňazov, ktorí ich otvorene podporujú, ale ide o jednotlivcov, hierarchia je skôr opatrná. Súvisí to s tým, že veriaci, ktorí sa hlásia k Moskovskému patriarchátu sú nielen na východe, ale na celej Ukrajine. Ak by hierarchovia otvorene vystúpili na strane separatistov, stratili by veriacich v iných častiach Ukrajiny.

.ktoré cirkvi boli v Donbase pred konfliktom najpočetnejšie?

Najviac veriacich mali pravoslávni Moskovského patriarchátu a hneď za nimi nasledujú protestanti. Nejde o jednu cirkev, ale o viacero, najmä evanjelikálnych denominácií. Dokonca, ak si zoberieme štatistiku ľudí, ktorí pravidelne navštevujú bohoslužby, tak protestanti sú na prvom mieste. Je to najaktívnejšia časť kresťanov na východe Ukrajiny.

.čo je dôvodom ich úspechu?

Sú silní v bezprostrednom kontakte s veriacimi.  Nemajú veľké štruktúry a sú flexibilní. Dá sa povedať, že v poslednom období sa východ Ukrajiny stáva stále viac protestantským. Málokto si to všimol, ale je to po prvýkrát v histórií, keď sa takto „protestantizuje“ pravoslávny región.  Táto obrovská protestantská dynamika je úplne novou kvalitou náboženskej identity tohto regiónu.

.akú úlohu zohráva náboženská identita v tomto konflikte? Je to silný faktor?

Obrovský. Separatisti pracujú s víziou takzvaného „Ruského sveta“, ktorého významným atribútom nie je príslušnosť k pravosláviu ako takému, ale k Moskovskému patriarchátu. Väčšina separatistov sa nedeklaruje za Rusov, ale za príslušníkov „Ruského sveta“, ktorého základným fundamentom je moskovské pravoslávie.  Z tohto pohľadu nie je napríklad sused, ktorý sa hlási k pravoslávnej cirkvi Kyjevského patriarchátu, ich spoluveriacim, ale naopak rozkoľníkom, ktorý odpadol od pravej cirkvi. Ak niečo dáva tomuto konfliktu charakter občianskej vojny, tak je to náboženský faktor, nie národnosť. Jediní, kto mal na teritóriu, ktoré ovládajú separatisti, odvahu prísť sa modliť za jednotu Ukrajiny pod ukrajinskými zástavami, boli protestanti. Väčšina z nich pritom za svoj materinský jazyk považuje ruštinu.

.ruská propaganda intenzívne pracuje s naratívom, že Rusko je ochrancom tradičných hodnôt proti liberálnemu Západu. Mnohí veriaci na Slovensku tomu veria. Čo si o tom myslíte?

Mnohí tomu veria aj v Poľsku. Sú konzervatívno –katolícke kruhy, ktoré sú presvedčené, že Putin je posledným obrancom kresťanských hodnôt. Je to „kágebácka“ hra.  Ja som napríklad striktne proti dnes tak populárnej LGBT agende, ale zároveň tvrdím, že ak je spoločnosť pozbavená slobody, nemôže k nej dochádzať k žiadnym pozitívnym procesom. Ruská spoločnosť dnes nie je slobodnou spoločnosťou. Navyše Putin neurobil nič, aby zmenil mentalitu, ktorej výsledkom je aj to, že v Rusku je najvyšší počet potratov na svete.  Ruská pravoslávna cirkev sa o to snaží, ale je v tom osamotená. Putina preto treba vo vzťahu ku konzervatívnym hodnotám posudzovať podľa činov, nie podľa slov.

Andrzej Grajewski/

Narodil sa v roku 1953. Je vedúcim zahraničnej rubriky katolíckeho týždenníka Gość Niedzielny. V 80. rokoch bol aktivistom podzemných štruktúr Solidarity a Poľsko – československej solidarity. Napísal doktorskú prácu o transformácií ruských spravodajských služieb a je tiež autorom viacerých kníh. V českom vydaní vyšla jeho kniha Judášov komplex. Kresťania v strednej a východne Európe medzi odporom a kolaboráciou. Je členom poľsko – ruskej Skupiny pre zložité otázky a Poľsko – ukrajinského fóra.
 
.Jozef Majchrák

Zdroj: http://dennik.tyzden.sk